Integrácia žiakov

Ako postupovať

Všeobecne k integrácii
Integrácia je výchova a vzdelávanie žiakov so špeciálno-výchovno vzdelávacími potrebami (tzv. ŠVVP) v triedach škôl a školských zariadení určených pre žiakov bez týchto potrieb. Špeciálna výchovno-vzdelávacia potreba je požiadavka na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní pre žiaka, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného znevýhodnenia alebo jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí. Uplatnenie týchto podmienok je nevyhnutné na rozvoj schopností alebo osobnosti žiaka a dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti.
Pr detailnejšie porozumenie uvádzam aj to, čo rozumieme pod označením žiak so zdravotným postihnutím. Ide o žiaka s mentálnym, sluchovým, zrakovým či telesným postihnutím, o žiaka s narušenou komunikačnou schopnosťou, autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami (poruchy autistického spektra) alebo s viacnásobným postihnutím. Potom v našich školách figuruje i skupina žiakov chorých alebo zdravotne oslabených t.j. žiakov, ktorých trápia ochorenia dlhodobého charakteru (mozgová obrna, závažné štádium epilepsie...) – väčšinou sa vzdelávajú  v školách pri zdravotníckych zariadeniach. Predposlednou skupinou sú, väčšine z nás známi, žiaci s vývinovými poruchami učenia. Do tejto skupiny patria aj žiaci s poruchou aktivity a pozornosti. A na záver, žiakom s poruchou správania je žiak s narušením funkcií v oblasti emocionálnej alebo sociálnej okrem žiaka s poruchou aktivity a pozornosti a žiaka s vývinovou poruchou učenia. Toto sú skupiny žiakov, s ktorými okrem „bežnej“ populácie prichádzame do kontaktu.
V neposlednom rade považujem za dôležité uviesť ešte rozdiel medzi integrovaným žiakom a žiakom so ŠVVP. Je to skôr byrokratický rozdiel, kedy žiaci so ŠVVP nemajú individuálny výchovno-vzdelávací plán a nemajú nárok na úľavy pri maturitnej skúške. Žiakom integrovaným sa vedie celková dokumentácia a na MS majú právo na dané úľavy. Rovnako je dôležité povedať, že žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je možné považovať za integrovaného žiaka výlučne na základe písomného vyjadrenia poradenského zariadenia, vyplývajúceho z odbornej špeciálnopedagogickej a psychologickej diagnostiky žiaka. Ak sa v priebehu vzdelávania žiaka na základe odborných intervencií zmení stav postihnutia alebo intelektového nadania žiaka tak, že ďalej nie je dôvod považovať ho za integrovaného žiaka, základná škola alebo stredná škola takéhoto žiaka po rediagnostickom vyšetrení a na základe písomného vyjadrenia príslušného poradenského zariadenia prestane vykazovať a evidovať ako integrovaného.


Práva a povinnosti

Žiak so ŠVVP má právo na:
  • individuálny prístup rešpektujúci jeho schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav v rozsahu ustanovenom v zákone,
  • poskytovanie poradenstva a služieb spojených s výchovou a vzdelávaním,
  • organizáciu výchovy a vzdelávania primeranú jeho veku, schopnostiam, záujmom, zdravotnému stavu a v súlade so zásadami psychohygieny,
  • žiak so ŠVVP má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú (§ 144 ods. 2 školského zákona),
  • žiak so ŠVVP má právo používať pri výchove a vzdelávaní špeciálne učebnice a špeciálne didaktické a kompenzačné pomôcky; nepočujúcim žiakom sa zabezpečuje právo na vzdelávanie s použitím posunkovej reči nepočujúcich ako ich prirodzeného komunikačného prostriedku; nevidiacim žiakom sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie s použitím Braillovho písma; žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania (§ 144 ods. 3 školského zákona).

Samozrejme títo žiaci majú v rámci vyučovacieho procesu aj rovnaké povinnosti ako ostatní žiaci, pokiaľ to nie je v individuálne výchovno-vzdelávacom pláne (IVVP) inak. Majú povinnosť zúčastňovať sa vyučovania, plniť domáce úlohy a zadania a následne aj overiť svoje vedomosti (avšak im primeranou formou).

Povinnosť zákonného zástupcu
  • informovať školu alebo školské zariadenie o zmene zdravotnej spôsobilosti jeho dieťaťa, jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania (§ 144 ods. 7 písm. d) školského zákona).
  • Právom rodiča je to, že škola umožní dieťaťu naďalej sa zúčastňovať vyučovania, avšak v zmenenej podobe – prostredníctvom IVVP.

Povinnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca
  • zachovávať mlčanlivosť a chrániť pred zneužitím osobné údaje, informácie o zdravotnom stave detí, žiakov a poslucháčov a výsledky psychologických vyšetrení, s ktorými prišiel do styku;
  • rešpektovať individuálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa, žiaka a poslucháča s ohľadom na ich osobné schopnosti a možnosti, sociálne a kultúrne zázemie (§ 5 ods. 2 písm. b), c) zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch).

Netreba zabúdať na to, že učitelia i odborní pracovníci majú mať právo na to, aby boli dostatočne včas a podrobne poučení o ťažkostiach žiaka a odporúčaniach z odborných vyšetrení. Majú taktiež právo dané odporúčania prispôsobovať vzdelávaciemu procesu (avšak nie na úkor žiaka) a majú právo na supervíziu v prípade problémov vo vzdelávaní daného žiaka so ŠVVP.

Jednotlivé diagnózy, s ktorými sa stretávame najčastejšie
            V tejto časti je stručne (verte, či nie) popísaných niekoľko ťažkosti, kvôli ktorým žiaci potrebujú upravené podmienky vzdelávania.

Vývinové poruchy učenia
Vývinovými poruchami učenia (v niektorých zdrojoch uvádzaný pojem - špecifické poruchy učenia) rozumieme skupinu ťažkostí, ktoré sa prejavujú pri osvojovaní si vedomostí a zručností čítania, písania, matematiky… Tieto vznikajú na základe dysfunkcie centrálnej nervovej sústavy. Diagnostikujú sa špeciálno-pedagogickým vyšetrením detí s minimálne priemerným intelektom. Prejavujú sa neschopnosťou osvojiť si uvedené vedomosti a zručnosti aj napriek primeranému vyučovaciemu pôsobeniu. Konkrétne, sa najčastejšie stretávame s nasledovnými poruchami učenia: Dyslexia je porucha schopnosti osvojiť si čítanie. Základnými prejavmi je zamieňanie tvarovo podobných písmen, zámena slabík, nerozlišovanie hranice slov..., tempo čítania je veľmi pomalé, intonácia je neadekvátna. Porucha postihuje základné znaky čitateľského výkonu, a to rýchlosť, správnosť, technika čítania a porozumenie čítanému textu. Dysgrafia je porucha schopnosti osvojiť si písanie – čitateľnosť a úpravu písaného textu, kým  dysortografia je porucha schopnosti osvojiť si aplikáciu gramatických pravidiel do písanej formy (porucha pravopisu), objavujú sa vynechané, pridané, prešmyknuté písmená alebo slabiky. V neposlednom rade existuje i dyskalkúlia, ktorá je známa ako porucha schopnosti osvojiť si matematické zručnosti. Je to porucha multifatoriálne podmienená, vzájomne sa tu kombinuje pôsobenie príčin organických, psychických, sociálnych a didaktických. Preto sa stretávame s rôznymi formami dyskalkúlií, ktoré vyžadujú rôzne postupy pri reedukácii.
Poruchy učenia vo všeobecnosti majú vývinový charakter, t.j. objavujú sa prakticky veľmi skoro po zahájení školskej dochádzky.

Poruchy aktivity a pozornosti
Rozlišujeme dve hlavné. ADD je vývinová porucha pozornosti s normálnou aktivitou, bez hyperaktivity (syndróm deficitu pozornosti). S poruchami pozornosti ale i pamäti súvisí to, že daní žiaci na pokyny reagujú oneskorene, je nuté pokyny i niekoľkokrát opakovať a napriek tomu si ich niekedy vzápätí nepamätajú.
A potom tu máme ADHD, čo je vývinová porucha charakterizovaná neprimeraným stupňom pozornosti, rozptýlenou pozornosťou a zvýšenou aktivitou. Tieto ťažkosti môžu ale i nemusia byť spojené s impulzivitou a/alebo agresivitou. Uvedené znevýhodnenia sa diagnostikujú psychologickým vyšetrením a následne neurologickým vyšetrením pomocou elektro-encefalogramu. Často býva táto porucha spojená s asociálnym správaním dieťaťa (neznášanlivosť s rovesníkmi, neakceptovanie autority...) a tiež s poruchami učenia.

Zmyslové postihnutia
Sluchovým postihnutím sa rozumie zvyčajne také zníženie priepustnosti sluchového kanálu, ktoré spôsobuje ťažkosti pri komunikácii, prijímaní sluchových (akustických, zvukových) informácií a ich pretváraní na poznatky. Žiaci s hluchotou bývajú vzdelávaný v špecifických zariadeniach, kým žiaci diagnostikovaní nedoslýchavosťou (čiastočná strata sluchu) bývajú úspešne vzdelávaní aj v bežných školách, vďaka načúvacím prístrojom.
Za zrakovo postihnutých žiakov považujeme žiakov nevidiacich, so zvyškami zraku a slabozrakých. Poruchu zraku diagnostikuje očný lekár, ktorý má žiaka v dispenzárnej starostlivosti. Nevidiaci žiaci sa vzdelávajú braillovým písmom, žiaci slabozrakí pracujú pomocou lúp. Vo výchovno-vzdelávacom procese je potrebné týchto žiakov chrániť pred nadmerným hlukom, vytvárať im stabilné prostredie bez náhlych bariér a zmien.

Poruchy autistického spektra
V základných školách sa môže objaviť široká paleta a prejavy týchto ťažkostí, avšak na stredné školy, obzvlášť gymnáziá sa skôr dostanú žiaci s 1 konkrétnou diagnózou. A tou je Aspergerov syndróm. Pri poruchách autistického spektra, kam Aspergerov syndróm patrí, možno vidieť najvýraznejšie ťažkosti v tzv. autistickej triáde. Ide o narušený sociálny kontakt, spôsob komunikácie a špecifickosť záujmov. 
Prvou, pre nás úplne bežnou vecou, je očný kontakt. Pre ľudí s AS mnohokrát obrovská výzva, preto sa mu radšej vyhýbajú prípadne nevedia odhadnúť primeranosť dĺžky kontaktu. Pôsobia tak buď placho alebo drzo. V rámci komunikácie sa zase môže objavovať svojský tón hlasu, hovorenie neprirodzene nahlas alebo využívanie fráz z rôznych kníh či filmov. Ťažkosti skôr súvisia s využívaním reči na bežné, každodenné rozhovory nesúvisiace s odbornými témami. A tak sa dostávame k ich záujmom, vášňam a radostiam. Ich voľnočasová oblasť býva charakteristická silným až obsesívnym záujmom o jednu alebo viacero oblastí, ktorým sa venujú až do úplných detailov a excelujú v nej/nich. Rovnako je pomerne známe, že ľudia s AS majú radi stereotypy a ťažko reagujú na zmenu. Je to najmä kvôli tomu, že keď sa konečne naučia v nejakej situácii fungovať (dáva im zmysel, vedia čo môžu očakávať a ako majú reagovať) zažívajú pocit istoty. Pri akejkoľvek zmene sa objavuje stres a s jeho zvládaním môžu mať opäť problém. Ani koordinácia a motorika sa nevyhne pri tejto diagnóze poškodeniu. Ľudia s AS môžu mať narušenú jemnú motoriku (písanie, rysovanie) ale i hrubú motoriku ( v súvislosti so športom) a preto sa môže stať to, že sa daným činnostiam pre svoje bezpečie a zachovanie pozitívneho sebaobrazu radšej vyhýbajú.

Ako mám ako rodič postupovať pri podozrení na ťažkostí u môjho dieťaťa?
Pokiaľ sa u vášho dieťaťa objavuje zhoršenie prospechu v jazykoch (vrátane slovenského) alebo iné ťažkosti súvisiace s plnením školských povinností (ťažkosti so sústredením, pamäťou...) je efektívne to nepodceňovať a radšej sa poradiť.
Prvým krokom môže byť prekonzultovať ťažkosti s vyučujúcim predmetu, kde sa problémy objavili, prípadne s triednym učiteľom. Následne, ak táto forma intervencie nezaberie je vhodné spojiť sa so psychológom. Môžete kontaktovať akéhokoľvek, vami vybraného, odborníka, no v prípade týchto ťažkostí by sme odporúčali najskôr sa spojiť so školským psychológom, ktorý pozná dynamiku, atmosféru i možnosti školy. Ten vám a vášmu dieťaťu môže následne poskytnúť určitú pomoc a/alebo vás odporučiť na diagnostické vyšetrenie. To z dôvodu, aby sa vylúčili alebo potvrdili prípadne vývinové poruchy učenia či poruchy pozornosti a aktivity či iné.
Dostanete tak kontakt, najlepšie, na spádové CPPPaP (alebo CŠPP) i meno konkrétneho psychológa, za ktorým môžete zájsť. Psychologické vyšetrenie je tzv. prvým nástrelom – ponúkne pohľad na približné intelektové schopnosti vášho dieťaťa, rozloženie pozornosti či osobnosť. Niečo sa môže objaviť aj tu, avšak kľúčové pre efektívnu pomoc dieťaťu je absolvovanie aj vyšetrenia u neurológa (z dôvodu zistenia, či sa nemôže objaviť nejaká organická príčina ťažkostí) a špeciálneho pedagóga, ktorý sa bližšie pozrie na jednotlivé schopnosti, ktoré potrebuje vaše dieťa zvládať v škole a zistí, kde by bolo najvhodnejšie začať s pomocnými prácami. Niekedy môžete byť následne odporúčaní absolvovať aj očné alebo ušné vyšetrenie, ak by sa objavili náznaky ťažkostí v týchto oblastiach. Následne dostanete správy zo psychologického i špeciálno-pedagogického vyšetrenia, ktoré sú pre školu veľmi užitočné a potrebné. Pretože sa od učiteľov a odborných zamestnancov školy vyžaduje, aby sa nimi riadili.
Akým spôsobom sa nimi teda budeme riadiť? Závisí to od toho aké odporúčania spísali externí odborníci, ktorých ste navštívili. V prípade, že je v správe špeciálneho pedagóga uvedené, že je potrebné dieťa vzdelávať formou individuálneho začlenenia, nemusíte sa vôbec obávať. Ide o spôsob pomoci, kedy je žiakovi kompenzovaná tá schopnosť, v ktorej má ťažkosti, inou formou. Tak, aby dokázal/a zažívať úspech a nemusel/a sa trápiť pri plnení domácich zadaní či počas písomného a ústneho skúšania. Určite nebude v našej škole nijakým spôsobom stigamtizovaný/á či znevýhodnený/á v rámci kvality prebraného učiva či zapájania do súťaží a olympiád.
V tejto chvíli si dovolím drobnú odbočku – pokiaľ už vaše dieťa bolo integrované na základnej škole, skúste sa, prosím, radšej po nástupe na strednú školu vyhnúť stratégii: „uvidíme ako mu/ jej to pôjde“ a tak neupozorníte na to učiteľov ani školského psychológa. Väčšinou tak, nechtiac,  uštedríte svojmu dieťaťu mnoho starostí, zvýšených nárokov zo strany učiteľov, na ktoré zrejme nebolo zvyknuté i zážitkov neúspechu. Prestup na strednú školu je už i napriek tomu veľkou záťažou a treba sa adaptovať na mnoho iných vecí. Preto odporúčame využiť aj možné úľavy, ktoré integrácia prináša pri prijímacích skúškach a následne aj po zápise doniesť do školy správy, ktoré ste obdržali pri procese integrácie na základnej škole. Aby sme vášmu dieťaťu mohli poskytnúť adekvátnu starostlivosť. Samozrejme, ak sa mu bude dariť stále viac, integráciu je možné kedykoľvek zrušiť.
Po doručení správ (osobne alebo poštou) z vyšetrení, do školy, však byrokratický proces nekončí. Je potrebné aby bola z vašej strany rovnako doručená aj žiadosť o integráciu dieťaťa (je možné nájsť v tejto sekcii). Ďalej školská psychologička tieto informácie spracuje a v spolupráci s výchovnou poradkyňou, vedením školy a učiteľmi vytvorí individuálne výchovno-vzdelávací program pre daného žiaka, ktorý vám následne bude doručený na schválenie a podpísanie. Učitelia budú diskrétne ale zmysluplne informovaní o ťažkostiach dieťaťa a o odporúčaniach vyplývajúcich zo správ.

A tak sa začína dobrodružná cesta pomoci pre vaše dieťa. Pretože naším cieľom je to, aby pocit úspechu mohol zažiť každý a stredná škola bola ozaj príjemný obdobím, ktoré nebude rušené nejakými prospechovými ťažkosťami.

Maturitná skúška
Alebo skúška dospelosti je opäť prepojená aj s integráciou. Ak je totiž vaše dieťa integrované a využíva úľavy s tým súvisiace, má nárok na uľahčenie priebehu maturitnej skúšky. Je potrebné aby ste čím skôr (NAJLEPŠIE pred koncom tretieho ročníka, kvôli termínom) kontaktovali špeciálneho pedagóga v CPPPaP alebo CŠPP, ktorý sa vám už venoval. Následne sa s ním dohodnete na rediagnostickom vyšetrení, z ktorého správu opäť doručíte škole. Pravdepodobne bude obsahovať pokyny na nastavenie maturitnej skúšky. Avšak, netreba tiež zabúdať na to, že od vás/plnoletého žiaka budeme opäť potrebovať žiadosť, v ktorej potvrdíte, že máte záujem o aplikovanie odporúčaní špeciálneho pedagóga. (žiadosť môžete nájsť tu).
Chceme vás však ešte upozorniť, že je vhodné si pred návštevou špeciálneho pedagóga zistiť aké sú podmienky na prijatie na danú VŠ. Konkrétne, či nie je potrebné absolvovať všetky časti maturitnej skúšky (niektorí integrovaní žiaci majú totiž nárok na to, aby nemuseli písať sloh z cudzích jazykov). Cieľom je vyhnúť sa ťažkostiam v čase keď už budú prijímačky na dosah.

Vzory žiadostí na stiahnutie
žiadosť_úprava_maturitná_skúška_rodič
žiadosť_úprava_maturitná_skúška_plnoletý_žiak
žiadosť_o_integráciu_rodič
žiadosť_o_integráciu_plnoletý_žiak