Chémia
Otcov labák
Chemický postrek na výšky padal
sťa chybný padák,
v poslednom lúči starootcovský
horel labák...
(... ako sa to všetko stalo? :)
Zo školy junák - vkročil som doňho
bázlivou nohou,
srdce jak koráb v príhodných vodách
plá pod predlohou.
Vyberám banky, zlievam ich obsah,
čosi v nich praská,
zdá sa, že ktosi vedľa mňa stojí,
na čele vráska,
v láskavom oku akoby krotká
výčitka nemá:
„Nezlej to synu, pozri na štítky -
zlúčenín mená!!!"
Celý deň varím to, predsa je tuhá
tá divná látka,
otcov hlas? - zdá sa mi,
súdil som skrátka,
však keď som junák pod hruškou ležal
zotletou spola,
zistil som načo výčitka nemá
v tých očiach bola...
Ivan Najkrajší
(prevzaté z KSCh 2002/03)