Etická výchova

Etická výchova v alternácii s náboženskou výchovou sa vyučuje na II. stupni ZŠ a 1. a 2. ročníku SŠ ako povinne voliteľný predmet od školského roku 1993/1994. V školskom roku 2004/2005 na základe metodického pokynu MŠSR 2004-80005/15678 E z 20. mája 2004 sa zavádza vyučovanie etickej výchovy v alternácii s náboženskou výchovou pre 1. stupeň ZŠ. Dôvodom je dôležitosť orientácie mladej generácie na hodnoty, ktorých je etická výchova prostredníkom. Jednou z ciest optimalizácie nášho spoločenského života je začať s výchovou mladých ľudí. Súčasná školská výchova má túto možnosť prostredníctvom projektu výchovy k prosociálnosti, ktorý je základom predmetu etickej výchovy.

Tento projekt vníma etiku ako „učenie o vydarenom živote" /Spaemann, 1990/. V etike ide o ľudský život ako celok, preto sa pýtame, ako sa správať, aby náš život mal zmysel, aby sa vydaril ako celok, aby priviedol človeka k naplneniu, k šťastiu. 

Etická výchova je nezávislá od konkrétnej filozofie a ideológie, nevychádza z nijakého určitého svetonázoru. Vychádza z nezničiteľnej potreby človeka dať zmysel svojmu životu a činom a vedie ho k hodnotám ako solidarita, dobroprajný vzťah k druhým, prosociálne postoje a správanie, ktoré sú blízke súčasnému človeku aj veľkým svetovým náboženstvám. Takto tvorí most medzi osobami rôznej orientácie.

Etická výchova ponúka morálne relevantnú skúsenosť, živý zážitok, ktorý implikuje významné ľudské hodnoty. Študent zakúsi niečo pozoruhodné, čo má zmysel, odkrýva cenné hodnoty a vyvolá živú reflexiu.

etickej výchove ide o formáciu zrelej osobnosti, ktorá je sama sebou a je otvorená aj pre potreby druhých a spoločnosti. 

Ovocím etickej výchovy sú postoje a správanie, ktoré si študenti osvoja, nie vedomosti, ktoré sa naučia. Moderná škola viac ako vecné znalosti zdôrazňuje kompetencie v oblasti medziľudských vzťahov, ktoré rozvíja etická výchova.