Projektové exkurzie

Literárno – dejepiná exkurzia LITEX


Súčasťou projektu GYMPOS – moderná cesta k úspechu / Kód ITMS: 26110130632, Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť, ktorý  je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ, sú aj projektové exkurzie. Ako prvú sa nám podarilo v dňoch 14. – 15. októbra 2014 realizovať LITEX (literárno - dejepisnú exkurziu), ktorá má najdlhšiu tradíciu a je určená výlučne žiakom druhého ročníka.

Prvý deň odchádzalo o 7.00 hod. stodvadsať žiakov tromi autobusmi CK OST TOUR smerom na Liptovský Mikuláš. Ich prvou zastávkou bolo Múzeum Janka Kráľa, v ktorom je umiestnená nielen pamätná sieň tohto významného štúrovského básnika, ale vystavuje aj fragmenty z dejín Liptova, tematicky sa venuje známej postave ľudovej slovesnosti Jurajovi Jánošíkovi, ktorý tu bol súdený a neďaleko mesta aj popravený. Okrem Janka Kráľa mali žiaci možnosť zoznámiť sa aj s ďalšími literátmi, ktorých život je spätý s Liptovským Mikulášom – Ivanom Stodolom, Jankom Chalupkom a inými. Súčasťou expozície je aj stredoveká mučiareň s dobovými artefaktmi.

Druhou zastávkou v meste bola expozícia spolku Tatrín, miestnosti, kde boli spísané Žiadosti slovenského národa a v ktorých sa pohybovali najvýznamnejšie osobnosti obdobia romantizmu – Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža – vedúce osobnosti revolučných rokov 1848/1849.

Liptov vystriedala Orava so svojou prvou zastávkou – rodným domom Martina Kukučína, významného predstaviteľa prvej vlny slovenského realizmu a autora dvoch diel, ktoré sú v cieľových požiadavkách na vedomosti a zručnosti študentov slovenského jazyka a literatúry. Aj v tomto prípade bola prehliadka spojená s pútavým rozprávaním miestnej sprievodkyne, ktorá zároveň ocenila vynikajúce vedomosti žiakov, ktoré dokázali správnymi odpoveďami na jej otázky.

Prvý deň ukončilo Oravské múzeum Pavla Országha Hviezdoslava v Dolnom Kubíne a návšteva cintorína, na ktorom našiel večný odpočinok tento najväčší slovenský básnik spolu s ďalšími významnými spisovateľmi Oravy.
Záver dňa patril ubytovaniu sa a večeri v hoteli Park, kde mali žiaci k dispozícii potrebný pokoj na načerpanie nových síl k nasledujúcemu náročnému dňu.

Druhý deň bol venovaný mestu Martin, niekdajšiemu kultúrnemu a spoločenskému centru Slovákov, kam sme vyrazili hneď po raňajkách. Význam mesta je podčiarknutý Maticou, Národným literárnym múzeom a Národným cintorínom. Samozrejme, žiadne z týchto pre Slovákov posvätných miest sme nevynechali. Odmenou za trojhodinovú pozornosť boli rozširujúce a obohacujúce vedomosti, ktoré si so sebou žiaci odnášali. Pri návšteve Národného cintorína sme neopomenuli ani hrob profesora Böhma, pamätná tabuľa ktorého je na stene nášho gymnázia a ktorý tu pôsobil ako stredoškolský profesor. Všetkým žiakom určite dobre padol výdatný obed, ktorý bol pripravený v hoteli Kultúra v Ružomberku.

Unavení, ale spokojní a obohatení o nové poznatky sme sa o 20.00 hod. vrátili s dobrými pocitmi z prežitej projektovej exkurzie do Košíc.

Pozrite si aj fotodokumentáciu z exkurzie.
 

Fyzikálno - geografická exkurzia FYGEX


V utorok 28.10.2014 sme my, študenti tretieho ročníka, museli vstať ešte za tmy, pretože sme sa všetci mali už o 5.45 stretnúť pred železničnou stanicou v Košiciach. Tam nás  čakali 3 autobusy, ktoré sme o 6.00 naplnili a vyrazili sme na našu tohtoročnú
fyzikálno-geografickú exkurziu.
 
V prvý deň sme kvôli veľkému počtu študentov boli rozdelení na dve skupiny. Prvá skupina sa pod vedením pani profesorky Fránikovej a pani profesorky Slávikovej presunula na hrad Šomoška. Po vystúpení z autobusu nás očaril  krásny pohľad na hrad. Nachádza sa tu unikátny prírodný útvar, na ktorý nás upozornila p. profesorka Sláviková a tým bol 9 metrov vysoký vulkanický čadičový vodopád Šomoška. Šomoška je súčasťou Cerovej vrchoviny, ktorá svojou krásou potešila aj našich fotografov. Vraví sa, že kto raz navštívi toto miesto, určite sa tam ešte vráti a my nebudeme výnimkou.

Nedostatok času nás prinútil rýchlo sa naobedovať a ponáhľať sa do jadrovej elektrárne v Mochovciach, kde nás už netrpezlivo očakávali. To, čo sme po vkročení do budovy videli, nikto z nás nečakal. Prekvapil nás novovybudovaný ENERGOLAND, prostredníctvom  ktorého sme preskúmali celú evolúciu energie. Najviac nás zaujali expozície ako Odysea energie, krátkometrážny 3D film o vývine energie vo svete, uhlíková stopa, termálne zrkadlo a samozrejme veľa ďalších. Zahriali sme sa na neuveriteľných pretekoch na interaktívnej podlahe, po ktorých absolvovaní mnohí nevedeli chytiť druhý dych. Atraktívnou expozíciou pre nás bol aj fotokútik, pomocou ktorého sme si mohli vytvoriť populárnu selfie fotku s pozadím elektrárne. Prehliadka nás veľmi zaujala, ale nakoľko sa deň blížil ku koncu, museli sme opäť nastúpiť do autobusu a presunúť sa do obce Krahule, kde sme boli ubytovaní. Táto obec je významná tým, že neďaleko nej pri Kostole sv. Jána Krstiteľa je vztýčený kameň oznamujúci, že práve tam sa nachádza geografický stred Európy, ktorý sme v druhý deň našej exkurzie samozrejme navštívili. Na tomto mieste (v strede Európy) sme sa všetci študenti tretieho ročníka zhromaždili, aby sme si urobili spoločnú fotografiu a mohli sme sa presunúť na ďalšie miesto, ktorým bola Kremnica.

V Kremnici sme si pozreli hneď niekoľko miest. Prvým bol Mestský hrad Kremnica, kde nás zaujal gotický Kostol sv. Kataríny, ktorý stojí v strede jeho areálu.  Najvyššia veža tohto kostola poskytla tým, ktorí sa nebáli, úžasný výhľad na celé mesto a jeho okolie. Prehliadka pokračovala v Severnej veži, kde sa nachádzala expozícia z archeologického výskumu Mestského hradu v Kremnici. Našou ďalšou zastávkou bolo Múzeum mincí a medailí. Tam sme sa dozvedeli o histórii baníctva v Kremnici, o vzniku a razení mincí. Taktiež sme mohli vidieť unikátne exponáty, ktoré sa viažu k dejinám peňazí na Slovensku a vzácne mince a medaily z najstaršej prevádzkovanej mincovne v Európe. Niektorí z nás navštívili aj Múzeum gýča, ktoré vlastní jedinú expozíciu tohto druhu na Slovensku.

Z Kremnice nás šoféri odviezli do reštaurácie neďaleko Sliača, kde sme sa všetci naobedovali. Neskôr sme zamierili späť k zaparkovaným autobusom a pred nami bola posledná etapa exkurzie – cesta domov.

Každého z nás na tejto exkurzii zaujalo niečo iné, ale myslím, že všetci budú so mnou  súhlasiť, keď poviem, že táto exkurzia zahŕňala dva dni plné zážitkov a domov sme sa vrátili opäť o niečo múdrejší.

Pozrite si aj naše krásne fotografie.


Exkurzia Tepelná energetika


Projektová exkurzia, určená pre žiakov tretieho ročníka, je súčasťou projektu Gympos – moderná cesta k úspechu/ Kód 26110130632, Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť, ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov EU.

Dňa 3. februára 2015 sa 30 žiakov spolu s pedagogickým dozorom – Mgr. Gabrielou Fránikovou a PaedDr. Máriou Slávikovou vydalo autobusom CK OST TOUR spoznávať tajomstvá výroby elektrickej energie v najvýchodnejšom kúte Slovenska. O 8.00 sme netrpezlivo prešľapovali na Festivalovom námestí, aby sme unikli pred mrazivým ranným košickým vánkom a zohriali sa v autobuse.

Cestu do Vojan lemovala hustá hmla. Počasie bolo pochmúrne, akoby korešpondovalo s udalosťami, ktoré sme si mohli pripomenúť cestou cez Dargovský priesmyk, kde kulminovali ťažké boje počas II. svetovej vojny. Ich nemými svedkami sú tu dodnes tank ruského typu T34/85 a stíhačka SU 85.

Pochmúrnu atmosféru však čoskoro vystriedala dobrá nálada v autobuse, ktorá sa znásobovala približovaním sa k elektrárni vo Vojanoch. Privítala nás strážna služba a po nej milý starší pán, ktorý nám v kongresovej miestnosti pustil krátku prezentáciu o spoločnosti Enel a elektrárni Vojany. Paradoxne, hoci sme boli v elektrárni, bola nám zima ako vonku. Z nasledujúcej diskusie sme mali možnosť dozvedieť sa, koľko elektrickej energie vyrobia za rok, aké sú náklady na výrobu. Aj tu možno nájsť odpoveď na otázku, prečo spoločnosť za posledných 10 rokov prepustila takmer tisíc zamestnancov a prečo je otázne ďalšie fungovanie tejto tepelnej elektrárne.

Potom nasledovala prehliadka areálu, na ktorú nás vyzbrojili ochrannými prilbami a reflexnými vestami, presne podľa predpisu, aby sme vyzerali vysoko profesionálne. Správne odetí sme navštívili strojáreň i skládku uhlia.

Samotná elektráreň pozostáva  zo šiestich generátorov, z ktorých pracuje už iba jeden, troch chladiacich blokov, dvoch komínov, z ktorých  jeden meria tristo a druhý stopäťdesiat metrov.

Po týchto pre nás zaujímavých, pre domácich však menej optimistických informáciách, sme sa vybrali naspäť do autobusu. Nám optimizmus a energiu dodalo občerstvenie, ktoré bolo pre nás pripravené v rámci projektu, a v neposlednom rade aj guľovačka, pretože snehu tu bolo toľko ako uhlia na skládke.

Cestou do Košíc viacerí v teple autobusu podriemkavali, podobne ako gejzír v Herľanoch, okolo ktorého sme prešli, no netrafili sme sa do jeho erupcie, ktorá je raz za 36 hodín. O to väčšia bola erupcia radosti rodičov a priateľov, ktorí na nás  čakali v Košiciach, kde sme večer dorazili. 

A tu je naša ponuka fotodokumentácie.
 

Literárna exkurzia Štúrovci


Naša projektová exkurzia ŠTÚROVCI nadväzovala na exkurziu LITEX a bola určená žiakom 2. ročníka. Aj ona bola súčasťou projektu Gympos – moderná cesta k úspechu, ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

Skoro ráno 27. 2. 2015 nás pred budovou Jumbo Centra v Košiciach netrpezlivo očakávali pani profesorky Balážiková a Štroncerová. Kvôli skorému odchodu väčšina z nás musela vstávať skôr, niektorým stačilo 10 minút, niektorým budík zvonil omnoho skôr, ako sme zvyknutí.  Pre študenta je 10 minút veľa, s výnimkou prestávky, tá by mohla byť pokojne dlhšia.

Pohodlne sme sa usadili v autobuse CK OST TOUR  a vyrazili do Liptovského Mikuláša. Do mesta sme prichádzali z opačného smeru, ako to urobili bratislavskí študenti, keď na protest proti pozbaveniu profesúry Ľudovíta Štúra na Bratislavskom lýceu opustili školu a vydali sa na východ. My sme prichádzali z východu, nie však ako Traja králi, ale ako 30 študentov bažiacich po poznaní.
Bratislavskí  za výdatného prispenia Janka Matušku cestou zložili text slovenskej hymny, my sme si vypĺňali čas spievaním piesní skupiny ABBA, pretože pán vodič vypeckoval v autobuse hity tejto skupiny.

V Liptovskom Mikuláši sme po vystúpení z autobusu našli nielen čerstvý vzduch, oázu ticha, ale podarilo sa nám nájsť aj Múzeum Janka Kráľa a Tatrín. Múzeum venované najrevolučnejšiemu štúrovskému básnikovi nám začalo odhaľovať svoje tajomstvá. Možno pre výstrahu, ale to nemuseli, nás zaviedli do mučiarne. Na ňu nadväzovala expozícia venovaná Jurajovi Jánošíkovi, ktorého preslávili v svojich literárnych dielach predovšetkým štúrovci.

Dozvedeli sme sa, že dejiny Mikuláša nie sú iba dejinami Janka Kráľa a Jura Jánošíka, ale mesto má svoju divadelnú, vzdelávaciu, remeselnícku a športovú tradíciu, o čom svedčí aj množstvo vystavovaných exponátov.

Naše kroky potom viedli do Tatrína, kde sa stretávali najvýznamnejšie osobnosti štúrovskej generácie, Štúr, Hurban a Hodža. Sedieť na stoličkách, ktoré zohrievali pred viac ako stopäťdesiatimi rokmi títo dejatelia, bol nezabudnuteľný pocit a každý z nás dúfa, že sa aj na neho nalepilo zo stoličky aspoň trochu múdrosti. Ale v tom nie sme si celkom istí, budeme musieť šúchať školské lavice minimálne dva roky, aby sme sa im aspoň trochu priblížili.

Janko Kráľ po odchode z Bratislavy ostal doma v Liptovskom Mikuláši. Aj my sme sa pohli domov, do Košíc. Jeho  spolužiaci však prišli až do Levoče, ktorá sa stala miestom ich ďalšieho štúdia. Aby sme zistili, v čom je Levoča taká výnimočná, rozhodli sme sa ich nasledovať. V minulosti boli cesty oveľa kľukatejšie ako teraz, ale aj my sme jedno odbočenie urobili. S plným žalúdkom sa ide lepšie, preto sme sa zastavili v Liptovskom Jáne na chutný obed.

Posilnení sme dorazili do Levoče, ale zistili sme, že dnes by tu asi bratislavskí študenti študovať neprišli, iba ak by podobne ako my chceli navštívili pamiatky mesta.

Exkurziu sme si užili, domov sme prišli natešení, že všetko dobre dopadlo a že sú pred nami jarné prázdniny.

Ponúkame aj fotodokumentáciu z exkurzie.
 

Exkurzia Od fotografie k multimédiám


Na minútu presne, ako sa na Poštovákov patrí, sme vo štvrtok 19. marca 2015 všetci v skorých ranných hodinách nasadli do autobusu pristavenom na parkovisku pred Jumbo Centrom, aby sme absolvovali exkurziu určenú pre žiakov 3. ročníka. Exkurzia bola súčasťou projektu Gympos – moderná cesta k úspechu, ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. Po pár minútach sme opustili Košice a naša cesta viedla smerom na Spiš.

Cesta autobusom bola veľmi zaujímavá. Keď sme vychádzali zo slovenského najdlhšieho tunela Branisko, ak hovoríme o stavbách, svojou majestátnosťou nám učaroval Spišský hrad, najrozsiahlejší hrad v strednej Európe, hradisko Dreveník a starodávna Spišská Kapitula. Po niekoľkých desiatkach kilometrov sa v pozadí začali črtať vrcholky našich veľhôr a to sme už vedeli, že sa blížime k cieľu. Našou prvou zastávkou bolo malebné mestečko Spišská Belá, známe z histórie ako súčasť zálohu, ktorý dal Poľsku Žigmund Luxemburský a vykúpila ho až Mária Terézia. Pre tých neskôr narodených známeho ako mesto výroby rakovinových trubičiek, cigariet Sparta.  Dôvodom, prečo sme sem zavítali, bola však návšteva múzea Jozefa Maximiliána Petzvala, pre ktorého toto mesto bolo rodiskom.

Jozef Maximilián Petzval bol významným matematikom, fyzikom a vynálezcom, známym nielen na Slovensku, ale chýr  o ňom sa dostal aj za hranice Rakúsko-Uhorska. Narodil sa v rodine učiteľa a svoje detstvo prežil v Spišskej Belej. Rovnako ako my študoval na gymnáziu. Tu sa zatiaľ podobnosť končí, pretože raz prepadol z matematiky. Takto „motivovaný“ sa dostal k istej vysokoškolskej učebnici, tú si dopodrobna naštudoval a odvtedy v matematike už len exceloval. Žeby príklad hodný nasledovania? Svedčí o tom aj fakt, že vo svojej dospelosti bol vysokoškolským profesorom na Katedre matematiky Viedenskej univerzity. Vo svete sa preslávil ako zakladateľ modernej fotografie, keďže vďaka jeho výpočtom bolo možné zostrojiť omnoho presnejšie objektívy a tým skrátiť čas vyvolania fotografie z pôvodných tridsiatich minút na čas kratší ako minúta.  Vieme, že selfies sa takto asi dali ťažko urobiť, ale na tú dobu to bol neskutočný pokrok.

Expozícia múzea nám sprístupnila prístroje a pomôcky z čias Petzvala až po ukážky najnovšej fotografickej techniky, tak nám to tvrdili, nepoznajúc záľubu a vybavenie nášho spolužiaka. Boli to ukážky teleobjektívov, širokouhlých objektívov a objektívov pre leteckú fotografiu. Našu pozornosť najviac upútala tzv. detektívna vrecková komora v podobe knihy, hoci sme presvedčení, že dnešné mobilné telefóny sú na tento účel praktickejšie.

Ďalšou zastávkou bol pôvabný kaštieľ Strážky v neďalekom okolí. Kaštieľ, pôvodne postavený na základoch gotického hradu, patrí k najstarším na Slovensku. Je vybudovaný v renesančnom slohu. Kaštieľ bol takisto významným sídlom humanistickej školy. Svojho času tu pôsobil aj známy maliar Ladislav Mednyánszky, preslávený po celej Európe. Počas svojho pobytu v Strážkach namaľoval množstvo nádherných krajiniek s originálnymi sociálnymi komponentmi. Jeho obrazy sme mali možnosť vidieť vystavené vo vnútri kaštieľa, ale ostalo iba pri pohľade, pretože ich cena je tak závratne vysoká, že z nášho vreckového by sme si ich nemohli dovoliť, ani keby sme ho dostávali do konca života.

Poslednou zastávkou našej cesty bolo okresné mesto Kežmarok. Voľný čas sme vyplnili príjemnou prechádzkou po historickom centre. Dominantou mesta, ktorú sme si mali možnosť všimnúť, je Bazilika Povýšenia svätého Kríža.
Nastal čas návratu domov. Unavení, ale spokojní sme sedeli v autobuse, niektorí z nás podriemkávali, aby po príchode do Košíc, kam sme dorazili až večer, sa mohli o svoje zážitky podeliť s priateľmi a rodičmi.

Ponúkame aj pestrú fotodokumentáciu


Prehliadka Medzi farbami


Opustiť budovu školy a byť dve hodiny medzi farbami je určite príjemnejšie, ako byť dve hodiny medzi stenami jej budovy. Preto sme vo štvrtok 5. marca 2015 s nadšením zareagovali na slová pani profesorky Muchovej, ktorá pre nás v rámci predmetu umenie a kultúra pripravila prehliadku ako súčasť projektu Gympos – moderná cesta k úspechu, spolufinancovaného zo zdrojov EÚ.

S nostalgiou sme síce spomínali na dvojdňovú exkurziu LITEX, ale ani dve hodiny mimo budovy nie sú zlé. Navyše, mnohí z nás mali možnosť ako rodení, resp. naturalizovaní Košičania ocitnúť sa v priestoroch Východoslovenskej galérie na Hlavnej 27 v Košiciach po prvý raz v živote.

Medzi farbami je názov výstavy, ktorá prezentuje tvorbu Attilu Duncsáka, pôvodom z Ukrajiny, absolventa Vysokej školy umeleckého priemyslu v Rusku a žijúceho 33 rokov v Košiciach. Formou aktuálnej prierezovej výstavy Východoslovenská galéria v Košiciach vzdáva hold jeho 75. narodeninám.

Po krátkej ceste jarnými Košicami, ktoré sa kúpali v lúčoch slnka, sme stáli pred bránou galérie. Privítala nás mladá sprievodkyňa, vyzliekli sme si kabáty a posadali si na sedacie vaky. Najskôr nám predstavila celú výstavu, ktorú tvorili obrazy, koláže, výtvory zo skla a keramiky. Výstava si svoj názov právom zaslúžila, pretože všetko tu ihralo pestrými farbami. Umelecké diela boli zaujímavé a inšpiratívne, abstraktné, plné rôznych tvarov a predmetov. Každý z nás si v nich mohol nájsť vlastný význam a príbeh. Väčšina obrazov bola k karnevalovou tematikou, ale uhádnuť tému pri kolážach nebolo vôbec jednoduché a vyžadovalo si to značnú dávku predstavivosti, čo nám však nechýba.

Z bulletinu sme sa dozvedeli, že výstava predstavuje viac ako len výberovú sondáž výrazových potencií jeho markantného výtvarného jazyka limitovaného prísnou kompozíciou a zvolenými svetelnými kvalitami použitých farieb, že vystavované diela sú akoby presiaknuté aktívnym vzdorom večného nomáda bez identity, hľadajúceho svoje miesto. Uf, keby nám niekto takto odborne vysvetľoval, asi by sme nezmaturovali. A hoci máme umenie a kultúru radi, radšej nebudeme riskovať a nebudeme z nej maturovať, veď čo ak by sme sa museli toto všetko naučiť a hlavne porozumieť tomu.

Preto sme sa potešili, že druhá polovica návštevy sa niesla v znamení tvorivých dielní. Nejeden z nás si spomenul na svoj obľúbený predmet, ktorý sme mali na základnej škole hneď po telesnej výchove najobľúbenejší, a hoci telesnú máme aj teraz, výtvarnú výchovu už nie. Ale ako sa hovorí, kto sa raz naučí bicyklovať, už to nezabudne, rovnako to platí aj o kreslení.
Každý z nás si z výstavy vybral jeden obraz, nie však domov, to by sme sa nedoplatili, uchoval si ho vo vlastnej hlave.  V dvojiciach sme následne obraz analyzovali, nájsť druhého do dvojice nebolo ťažké, lebo sa nám páčili tie isté obrazy. Žeby to bolo tým, že sme z rovnakej školy?  Sústredili sme sa na farby, štýl, materiál, tému, myšlienku.

S hlavami plnými nápadov sme zasadli za stoly, podstatne väčšie ako naše školské, a za pomoci farieb, papiera, šnúrok a výstrižkov iných obrázkov sme vytvorili vlastné koláže, na ktoré sme aj patrične pyšní. Naša fantázia sa prejavila naplno, v niektorých prípadoch priam nespútane, živelne. Koláže sa predháňali v množstve farieb s rôznymi kombináciami materiálov, aby sme neostali nič dlžní názvu výstavy.

Po návrate do školy sme si triedu spestrili vlastnými kolážami. Spestrovali by sme aj dlhšie, ale to nás už čakala hodina fyziky a tam by sme s abstrakciami neobstáli, tak sme sa rýchlo vrátili do reality.

Ponúkame aj fotodokumentáciu z prehliadky.

 

Prehliadky Archívnictvo - Reštaurátorstvo


S dobrým úmyslom rozšíriť si obzory z tretiackeho  učiva a tiež zistiť, aký je rozdiel medzi archívnictvom a reštaurátorstvom, resp., či sa dá medzi tieto dve slová vložiť spojovník, sme sa v dňoch 23. 3. 2015 a 31. 3. 2015 vybrali na prehliadky, ktoré sú súčasťou projektu Gympos – moderná cesta k úspechu, spolufinancovaného zo zdrojov EÚ, pod tajuplným názvom „12. január 1985 – 15.50 – výstavný projekt k požiaru vo Východoslovenskej galérii v roku 1985“. Názov nás síce zaskočil, toľko čísel sme naposledy pohromade videli na hodine matematiky, ale keďže vieme, že ani dejepis, ani umenie a kultúra sa dátumom nevyhýbajú, tušili sme, že sme tu správne.

Dňa 23. marca 2015 sme pod vedením pani profesorky Petrekovej absolvovali prehliadku, orientovanú na archívnictvo. Dňa 31. marca sme spolu s pani profesorkou Muchovou hľadali súvislosti medzi tajuplným názvom výstavy a reštaurátorstvom.

Niektorí z nás chodia okolo galérie dennodenne, ale asi nikto nevedel o jej koncipovaní.  Ako najstaršia regionálna galéria na Slovensku bola pod názvom Krajská galéria založená 7.decembra 1951 dekrétom Povereníctva školstva, vied a umení v Bratislave. Vlastnú samostatnú prezentačnú činnosť začala už vo februári 1952 v priestoroch Štátneho východoslovenského múzea svojou prvou výstavou Východoslovenskí maliari XIX. storočia. Po vzniku Východoslovenského kraja bola v roku 1961 premenovaná na Východoslovenskú galériu. Jej sídlom bol Csáky-Dessewffyho palác až do roku 1992, kedy sa presťahovala do súčasných priestorov Župného domu. V tom istom roku bol jej názov zmenený na Galériu Júliusa Jakobyho na počesť významného košického umelca Júliusa Jakobyho.  Od roku 1996 nesie opäť názov Východoslovenská galéria.

Aktuálnou výstavou si Východoslovenská galéria pripomína 30. výročie tragickej udalosti a súčasne chce verejnosti po prvý raz predstaviť, prostredníctvom digitálne spracovaných reprodukcií, diela, ktoré v dejinách výtvarného umenia už nie sú prítomné fyzicky. Názov výstavy je dátumom, kedy Východoslovenskú galériu v Košiciach postihol požiar spôsobený výbuchom plynu unikajúceho z plynového vedenia na priľahlej Šmeralovej ulici (dnes Poštová), na ktorej sídli aj naše gymnázium. Požiar, galériou nezavinený,  nenávratne zničil 1030 výtvarných diel, ktorých hodnota je nevyčísliteľná pre svet umenia.

Zničené boli maľby, grafiky, kresby, plastiky i diela úžitkového umenia vytvorené 276-imi autormi vo viacerých epochách – od baroka po 20. storočie. Práve technológia digitalizácie umožnila zrealizovať myšlienku výstavnej prezentácie týchto diel, aby sa odborná ale aj laická verejnosť mohla oboznámiť    s tým, čo bolo nenávratne zničené.  Vzhľadom na dobu, kedy sa toto nešťastie udialo, prevažujú  na výstave čiernobiele reprodukcie (okolo 450). Kurátorom sa však podarilo z viacerých zdrojov získať aj niekoľko farebných reprodukcií, ktoré sú vytlačené na plátne a ktoré bezprostrednejšie sprostredkúvajú vzhľad už nejestvujúcich originálov.

Pri záchrane poškodených diel veľkorysou pomocou prispeli Akadémia výtvarných umení v Prahe, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, Národná galéria v Prahe a Stredná škola umeleckopriemyselná v Košiciach. Aj vďaka nim sme sa ako návštevníci mohli s niekoľkými zreštaurovanými dielami sprevádzanými i ukážkami reštaurátorských protokolov oboznámiť na výstave.
Keďže reštaurovanie umeleckých diel je ekonomicky náročný a dlhodobý odborný proces, viaceré diela na svoju záchranu a svetlo výstavných siení ešte čakajú. Rovnako aj niektoré z nich možno vidieť na výstave. Ale nakoľko kapacita výstavných priestorov neumožňuje vystaviť reprodukcie všetkých 1030 zničených diel, záujemcovia si ich môžu pozrieť na digitálnej projekcii v malej kinosále priamo vo výstavných priestoroch.

Preto sa nemôžete čudovať, že nás veľmi zaujímala odpoveď na otázku, čo je to reštaurovanie? Aké techniky a nástroje sa používajú pri reštaurovaní? Mali sme možnosť vidieť základné techniky pri ošetrovaní plátna a rámov poškodených obrazov. Na workshope sme sa pokúsili zreštaurovať sčasti poškodené obrazy, ktoré nám ostali len v digitálnej podobe, použijúc pri tom uhlíky a ceruzky. Vo farebnej podobe sme retušovali obraz Zátišie od Františka Foltýna. Boli sme rozdelení do jednotlivých skupín a každá z daných skupín dostala za úlohu premaľovať určitú časť obrazu, ktorý sme mali po celý čas k dispozícii.

V súčasnosti vlastní galéria viac ako 7000 umeleckých diel z 19., 20. a 21. storočia. Ročne usporadúva okolo 40 výstav či už vo vlastných priestoroch, alebo v iných slovenských a európskych galériách. Počas našej návštevy sa nič mimoriadne nestalo, plyn nevybuchol, a tak Východoslovenská galéria v Košiciach aj naďalej môže prijímať návštevníkov a my veríme, že sa tu ešte zastavíme. A že sa spojenie archívnictvo a reštaurátorstvo spolu nebijú a môžeme medzi obe slová spokojne napísať spojovník, sme si už dnes istí.

 

Prehliadky Očakávanie zázraku - Impresionizmus


Tak inšpirujúci názov výstavy sme ešte nepočuli, preto sa nám žiakom druhého ročníka v dňoch 22. a 23. apríla nemohol nikto čudovať, že sme sa v rámci projektu Gympos – moderná cesta k úspechu, spolufinancovaného zo zdrojov EÚ, s nesmiernou zvedavosťou a s pani profesorkou Muchovou vybrali navštíviť Východoslovenskú galériu na Hlavnej ulici v Košiciach na hodine umenie a kultúra a s pani profesorkou Petrekovou na hodine dejepisu. Výstava je vhodná pre obidva predmety, keďže podnecuje umelecké cítenie a završuje historické obdobie realizmu, s ktorým má mnoho spoločných, ale má aj mnoho odlišných čŕt.
Predstavitelia tohto smeru sa usilovali podať obraz krajiny alebo predmetu tak, ako sa javí nášmu oku v určitom okamihu. Obraz krajiny alebo predmetu sa mení okolnosťami a v každej chvíli, takže najpravdivejší je obraz okamihu, ktorý zanecháva v nás najsilnejší dojem - impresiu (od toho je názov smeru). Pretože dejepis a história zachytávajú okamihy v širšom rámci tak, ako vytvárajú dejinné udalosti, je impresionizmus neoddeliteľnou súčasťou dejepisu. Vytváranie dojmov, pocitov a estetického zážitku nás obohacuje v umení a kultúre. Preto bolo skĺbenie týchto dvoch vyučovacích predmetov a pohľad z dvoch hľadísk viac ako zaujímavý.

O svetovej avantgarde sme toho už veľa počuli na hodinách literatúry, ale objaviť jej podobu vo výtvarnom umení nám pomohla výstava zo súkromných zbierok spoločnosti SIA Art Expo, ktorá prezentuje tvorbu fenomenálneho predstaviteľa, syntetizujúceho vo svojej tvorbe prvky expresionizmu, kubizmu, futurizmu, symbolizmu a pop-artu – Marca Chagalla.
Výstava predstavuje dva tematické cykly: Štyri príbehy Tisíc a jednej noci, prvý autorov grafický cyklus realizovaný vo farba a milenecky ladený epos Duphnis a Chloé.  Ale keďže išlo o modernu, pochopili sme, že ani rozprávka, ani erotika v tom nebude. Či bola? Krása moderny spočíva v tom, že každý si v diele môže nájsť to svoje, čo vidí iba on sám, my sme vo veku niekde na polceste od rozprávky k erotike.

Mali sme pocit, akoby postavy, veci popierali zákony toho, čo sme sa naučili na fyzike, vznášajú sa, chodia hore nohami, schovávajú sa vo vnútri vecí či zvierat. Najčastejšími symbolmi sa stali kôň a kvety.
V autorových vystavených litografiách sa prelínala minulosť s budúcnosťou, očakávanie so  skúsenosťou, vymyslené s realitou. Ako sme sa dozvedeli od sprievodkyne, neboli sme ďaleko od pravdy. Raz darmo, fantázia a predstavivosť nám nechýba, veď preto sme na Poštovej.

Naša prehliadka v galérii sa prehupla do druhej polovice. Každý z nás vedel, čo ho očakáva. V neveľkej miestnosti plnej stolov, ktoré sa prehýnali pod ťarchou malých, veľkých, okrúhlych aj plochých štetcov, na nás čakali tvorivé aktivity.
Myslieť si, že kresliť geometrické tvary bude také jednoduché ako na matematike, bolo naivné. Chopili sme sa štetcov a nedbalými pohybmi vytvárali čiary, ktoré nedávali žiaden zmysel. Predlohou nám boli naši spolužiaci. Tomáš si na svojom spolužiakovi všimol ofinu a hneď z nej bol dobrý kosoštvorec. A takéto podobnosti sme začali nachádzať aj ostatní.  Z výstavy sme vedeli, že je nepodstatné, ak sa to nebude zhodovať s realitou. Každý zosobnil svoje predstavy a pocity, možno aj pocit hladu, keďže sa blížil čas obeda.

Uznajte, nielen umením je človek sýty, preto sme sa z galérie pobrali rovno do školskej jedálne. A verte, neverte, s plným žalúdkom sa nám v škole podarilo dokončiť začaté a teraz nám triedu zdobia obrazy tvárí, na ktorých sa síce nikto nespozná, ale každý sa pri nich pristaví. A to je cieľom moderného umenia, vyvolať pocit, zážitok. Ak neceríte, príďte sa pozrieť.
 

Exkurzia Ekológia noci


Dňa 30. apríla 2015 sa usmialo šťastie  aj na nás prvákov. V rámci projektu Gympos – moderná cesta k úspechu, spolufinancovaného zo zdrojov EÚ, sme sa stali účastníkmi exkurzie do Polonín pod názvom Ekológia noci. Mnohí z nás ani nemali tušenie, kam to ideme, názov Poloniny poznal málokto z nás, tak sme sa nesmierne tešili, že si svoje obzory rozšírime o pre nás neznámy región Slovenska.

O 7.00 sme prešľapovali pred Jumbo Centrom v Košiciach spolu s pani profesorkami Kolesárovou a Slávikovou, nastúpili sme do autobusu a vydali sa na stošesťdesiatpäť minútovú cestu.  Rovnakú cestu ale opačným smerom pretečie voda z vodnej nádrže Starina, ktorou je zásobované aj naše mesto.

Tým sme nenápadne označili miesto našej prvej zastávky. Pán sprievodca nám porozprával veľa zaujímavostí z histórie ale aj súčasnosti národného parku. S najväčším zanietením rozprával o zubroch a ich migrácii medzi naším územím a Poľskom, ktoré sú v národnom parku chránené spolu s vlkmi, rysmi a medveďmi. My sme našťastie nezažili osobné stretnutie s jeho obľúbencami, pretože vyhliadková veža, ku ktorej sme sa presunuli, by neudržala hmotnosť celej našej triedy. Ale po skupinách sme ju otestovali, ostala stáť aj po našom odchode.

V dedine Topľa sme mali možnosť navštíviť krásny drevený kostolík zasvätený Sv. Michalovi archanjelovi, ktorý bol pôvodne postavený bez jediného železného klinca. Atmosféru trochu kazili moderné novodobé svetlá a nám, bohužiaľ, málo hovoriace rusínske slová. Či k modernizácii kostolíka neprispel niekto z návštevníkov aj železným klincom, sme sa nemali pre nedostatok času možnosť presvedčiť.

Pri kostole bol cintorín, na ktorom bolo pochovaných viac ľudí, ako je momentálny počet žijúcich v dedinke.  V počte nezaostával ani blízky vojenský cintorín. Naše fotoaparáty však najviac cvakali pri dvestoročnej lipe a pod ňou postavenej drevenej zvonici. Chodník nás priviedol k pamätníku Alexandra Duchnoviča, ktorý bol kňazom v tomto kostolíku a po ktorom nesie svoje označenie Ukrajinské divadlo v Prešove. Milým prekvapením bol rusínsko-slovenský slovník pod holým nebom na drevených stĺpoch v tvare stromov.

Po krátkom občerstvení v dedinke Ulič sme sa cítili ako Gulliver v krajine liliputánov, pretože sme  sa prechádzali medzi maketami drevených kostolíkov, rozmiestnenými v parku. Ich dĺžku 1 meter a šírku 0,5 metra hravo prekonal každý z nás. Koniec parku bol galériou pod šírym nebom, kde majú trvalé miesto sochy miestneho rezbára.
Po návrate do autobusu sme sa vydali smerom k obci Nová Sedlica, najvýchodnejšiemu miestu na Slovensku. Nemohli sme nenavštíviť najvýchodnejší dom postavený na Slovensku, v ktorom má sídlo Správa národného parku Poloniny. Obohatení o nové fotografie vo fotoaparátoch a pre prípad, že by sa niekomu nevydarili, aj o pohľadnice a brožúrky o parku, ktoré sme ako sympatickí návštevníci dostali zadarmo, nasledovala cesta k Stakčínu. Tu nám pribudlo jedno voľné miesto v autobuse, lebo vystúpil náš milý pán sprievodca.

Keďže noc bola ešte ďaleko, neviem či ekologicky alebo neekologicky, zo zadnej časti autobusu sa ozýval spev spolužiakov. Či príčinou ich spevu bola oslava toho, že im dnes odpadla fyzika a chémia, sa asi nedozvieme. Ale všetci sme sa dozvedeli množstvo zaujímavostí a navštívili sme miesta, kde by sa asi väčšina z nás nikdy nedostala, a hoci sme všetci východniari, zistili sme, že od nás sú ešte východnejší východniari.

Fotodokumentácia
 

Exkurzia Krasové územia


Krasové územia tvoria značnú časť plochy Slovenska. V Košiciach ich však nemáme, a preto sme uvítali možnosť v  rámci projektu Gympos – moderná cesta k úspechu, spolufinancovaného zo zdrojov EÚ, zúčastniť sa  prehliadky Slovenského krasu, ktorého charakter je zrejmý už z názvu, pozná ho každý študent z hodín geografie, ale na vlastné oči ho videl málokto.  Na Slovensku  máme viac ako 5 tisíc jaskýň a my sme sa rozhodli spoznať najznámejšie v Slovenskom krase.

Posledný aprílový deň sme sa vydali na cestu dlhšiu, ako prekonávame každé ráno na Poštovú. Cesta bola síce dlhšia, ale v spoločnosti spolužiakov a šarmantných spolužiačok, v radoch ktorých sa nestratili ani pani profesorky, sme sa pohodlnejšie ako v preplnených autobusoch MHD vlastným autobusom vydali na objavnú cestu. Bolo príjemné počasie, nebolo ani teplo, ani zima, tak akurát na pobyt vonku v prírode.

Keďže sme stretávali stále viac vozidiel s EČV RV, bolo nám jasné, že sa blížime k cieľu. Osemdesiatdeväť rokov po Jánovi Mojkovi, objaviteľovi jaskyne, do podzemného kráľovstva jaskyne Domica mali vstúpiť naše nohy.  Pretože sme zmeškali o desať minút termín vstupu do jaskyne, k 89 rokom sme museli pridať ešte jednu hodinu do ďalšieho vstupu.

Samotná prehliadka netrvala celú hodinu, pretože v čase sucha je v jaskyni málo vody a nie je možná plavba na loďke. No čo už, aspoň sme naspäť vyšli suchými nohami. Počas prehliadky jaskyne nám pani sprievodkyňa porozprávala veľa zaujímavostí z histórie jaskyne. Zaujali nás najmä pozoruhodné označenia niektorých častí jaskyne, ako napr. Lono Matky Zeme alebo Mojkov palác. Obdivovali sme stalaktity, stalagnáty  a v ústrety nám vzlietli aj malí Batmanovia, netopiere. Nádherné scenérie vytvorené počas tisícročí vodou boli v skutočnosti krajšie ako v učebnici.

Po východe z podzemia nás očaril pár krásnych zelených jašteríc, ktoré sa nechali fotografovať ako prvotriedne modelky. Ale ani na tie naše sme nezabudli a spolužiačky budú mať fotografií viac ako dosť.

Pred stúpajúcimi teplotami nás mala ochrániť Silická ľadnica, naša ďalšia zastávka. Nachádza sa v Silickej planine, niekoľko minút cesty po vyznačenom turistickom chodníku od obce Silica. Do archeologického dómu ako prvý prenikol opäť Ján Mojko, ale teraz sme za ním zaostávali už iba 84 rokov. Ak by to išlo takýmto tempom, o chvíľu by sme do novoobjavených zákutí vchádzali spoločne s pánom Mojkom, to by však musel žiť ešte o tridsať rokov dlhšie.

Horná priepasťová časť Silickej ľadnica je čiastočne zaľadnená. Po uzatvorení prechodu do dolných častí sa vytvoril uzavretý depresný priestor s kumuláciou studeného vzduchu a tvorbou ľadu. Je to najnižšie situovaná klasická ľadová jaskyňa do 50 stupňov severnej zemepisnej šírky mierneho klimatického pásma.

Toto sme sa dozvedeli od neplatenej sprievodkyne, pani profesorky Kurtovej. Suvenírmi v podobe ľadu a snehu sme sa ani nesnažili obohatiť, cestu do Košíc by nevydržali. Takže aspoň niekoľko fotografií s májovým tuhým skupenstvom vody, doplnenie zásob tekutého skupenstva vody a hor sa k autobusu!

Exkurzia  prekonala všetky naše očakávania. Opäť sme sa dozvedeli veľa nového o našom krásnom Slovensku a presvedčili sme sa, že máme stále ešte rezervy v jeho spoznávaní. A nemôže byť  nič lepšie, ako prepojenie teórie s praxou v podobe exkurzií.

Fotodokumentácia z poslednej exkurzie