Integrácia žiakov

Charakteristika individuálne integrovaného zdravotne postihnutého žiaka

Cieľom materiálu k integrácii žiakov so špeciálnymi výchovno–vzdelávacími potrebami do stredných škôl je upozorniť na fakt, že aj na našej škole už sú integrovaní žiaci, objasniť základné pojmy týkajúce sa jednotlivých druhov postihnutia a narušenia, integrácie postihnutých a zhrnúť platnú legislatívu súvisiacu s integráciou osôb so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do bežných škôl ( z nej vyplývajúcu nutnosť zabezpečovať týmto žiakom odbornú starostlivosť). Integrácia žiakov so zdravotným postihnutím a narušením sa prakticky realizuje aj na stredných školách Preto je na nás, aké podmienky pre plnohodnotnú výchovu a vzdelávanie týmto žiakom vytvoríme a ako ich pripravíme na výkon budúceho povolania.

Každá osoba so zdravotným postihnutím má právo na systematické poskytovanie primeranej odbornej starostlivosti uplatňovanej vo výchovno-vzdelávacom procese. Riaditeľ strednej školy musí preto zodpovedne zvážiť, či má vo svojej škole vytvorené podmienky pre poskytovanie špeciálno-pedagogickej starostlivosti všetkým študentom, ktorí ju potrebujú a ktorých prijíma, aby im integrácia bola prospešná.
Nasledovný materiál obsahuje postupy, ktoré je potrebné dodržať od prijímacieho konania žiaka so zdravotným postihnutím či narušením do strednej školy až po jej ukončenie a pomoc pri orientácii na pokračovanie v štúdiu na vyššom stupni školy alebo na zaradenie do pracovného procesu .

Individuálna integrácia je formou školskej integrácie, pri ktorej sú žiaci so špeciálnymi výchovno–vzdelávacími potrebami zaraďovaní do tried a výchovných skupín s ostatnými žiakmi školy a sú vzdelávaní podľa individuálneho výchovno–vzdelávacieho programu, pričom učebné osnovy a výchovné postupy sú prispôsobené ich potrebám.
Integrovaný žiak je žiak so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami, ktorý bol prijatý do strednej školy na základe písomného vyjadrenia zariadenia špeciálnopedagogického poradenstva, poradenským zariadením po vykonaných diagnostických vyšetreniach.

V komplexnej starostlivosti o postihnutých jedincov je nevyhnutné určiť druh, stupeň a rozsah postihnutia žiaka, aby sa mohla určiť forma školskej integrácie so zreteľom k možnostiam výchovy a vzdelávania. Pri integrovanom vzdelávaní žiakov so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami na stredných školách sa odporúča postupovať podľa Zákona č.365/2004 Z. z. – o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).  Konkrétne sa odporúča postupovať podľa §32a, §32b a §32c tohto zákona. Rozhodnutie o integrovaní žiaka so zdravotným postihnutím do strednej školy vydáva riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonných zástupcov, písomného vyjadrenia zariadenia špeciálnopedagogického poradenstva, po dôkladnom oboznámení sa s diagnózou a prognózou žiaka, po prerokovaní s pedagógmi, ktorí budú žiaka vzdelávať, po prerokovaní v pedagogickej rade školy a po zabezpečení nevyhnutných materiálno – technických a odborno – personálnych podmienok. Každý žiak so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami v strednej škole musí mať v individuálnom rozsahu vypracovaný Individuálny výchovno – vzdelávací program, ktorý v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom alebo zariadením špeciálnopedagogického poradenstva vypracuje a priebežne dopĺňa triedny učiteľ. Individuálny výchovno – vzdelávací program obsahuje základné informácie o žiakovi, o osobitostiach vplyvu jeho diagnózy a prognózy na výchovno – vzdelávací proces, o požiadavkách na úpravu prostredia triedy, učebných postupov, organizácie výchovno – vzdelávacieho procesu, učebných plánov a učebných osnov, zabezpečení kompenzačných pomôcok a špeciálnych učebných pomôcok a personálnej pomoci. Riaditeľ školy zodpovedá a v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom alebo zariadením špeciálnopedagogického poradenstva zabezpečuje, aby u integrovaných žiakov neprichádzalo k bezdôvodnému znižovaniu požiadaviek a aby nároky kladené na žiaka boli v súlade s jeho možnosťami. Žiak so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami má právo na individuálny prístup vo výchove a vzdelávaní rešpektujúci jeho schopnosti a zdravotný stav, na vyučovanie pedagógom s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou, na výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a zdravom prostredí, na úctu k svojej osobe a na zabezpečenie ochrany proti fyzickému a duševnému násiliu.

 
Dokumentácia a evidencia individuálne integrovaných detí.
 
Žiak s narušenou komunikačnou schopnosťou, Žiak s vývinovými poruchami učenia
Žiak s narušenou komunikačnou schopnosťou a pri vývinových poruchách učenia môže byť:

  1. žiak individuálne integrovaný
  2. žiak so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami

A) Žiak individuálne integrovaný:
Návrh na prijatie žiaka so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami do špeciálnej školy, do špeciálnej materskej školy, do materskej školy, do základnej školy a do strednej školy (na individuálnu integráciu, do špeciálnej triedy)
Tlačivo ŠEVT 49 282 0 (NOVÉ  TLAČIVO  PLATNÉ  OD  01.03.2006) je potrebné vyplniť všetky časti návrhu!

  • Správa zo psychologického vyšetrenia
  • Správa zo špeciálnopedagogického vyšetrenia (písomné vyjadrenie poradenského zariadenia k integrácii žiaka)
  • Žiadosť zákonných zástupcov o integráciu dieťaťa
  • Výchovno – vzdelávací program žiaka so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami v základnej škole „ Program pre žiaka s narušenou komunikačnou schopnosťou“ (IVP)
  • Individuálne vzdelávacie plány na jednotlivé predmety (konzultovať so špeciálnym pedagógom)
  • Rozhodnutie riaditeľa o prijatí žiaka so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami (všeobecne záväzný predpis o správnom konaní), sa vydáva len v prípade novoprijatého žiaka. Žiakovi, ktorý požiadal o integráciu v priebehu školskej dochádzky sa nové rozhodnutie nevydáva (Metodické usmernenie č. 3/2006 – R z 24.01.2006 k realizácii školskej integrácie žiakov so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami v základných a stredných školách)
  • Zápis v triednom výkaze – prerokovanie v pedagogickej rade školy, v poznámke v triednom výkaze sa uvedie: „Žiak postupoval podľa individuálneho výchovno – vzdelávacieho programu a je evidovaný ako integrovaný.“
  • Do doložky vysvedčenia sa píše: „Žiak v predmetoch.....postupoval podľa individuálneho vzdelávacieho plánu.“

B) Žiak so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami:

  • Súhlas rodiča s úľavami v hodnotení a klasifikácii,
  • Správa zo psychologického vyšetrenia,
  • Správa zo špeciálnopedagogického vyšetrenia,
  • Do doložky vysvedčenia sa uvedie: „ Žiak bol v predmetoch............ hodnotený podľa metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami.“.

 
Správa zo psychologického vyšetrenia by mala obsahovať informácie o úrovni:

  • všeobecné intelektové schopnosti,
  • špeciálne intelektové schopnosti,
  • kognitívneho vývinu a kognitívnych procesov (úrovni poznávacích procesov),
  • sociálno – emocionálneho vývinu a komunikačných zručností,
  • osobnostných vlastností,
  • psychomotoriky včítane grafomotoriky,
  • súvsťažné údaje o.i. rozbor nerovnomerných výkonov žiaka
  • záver vyšetrenia + odporúčania

 
Správa zo špeciálno – pedagogického vyšetrenia by mala obsahovať informácie o:
druhu a stupni postihnutia,
odporúčania:

  • konkrétnych výchovno – vzdelávacích potrebách žiaka,
  • odporúčané pedagogické postupy,
  • navrhované organizačné zmeny výchovno – vzdelávacieho procesu,
  • obsah, rozsah a spôsob poskytovania individuálnej pedagogickej a špeciálnopedagogickej starostlivosti,
  • navrhované kompenzačné pomôcky,
  • návrh skúšania a hodnotenia,
  • dobe platnosti správy z diagnostiky (najdlhšie 3 roky)
  • písomné vyjadrenie poradenského zariadenia k integrácii žiaka!

 

  1. Žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je možné považovať za integrovaného žiaka výlučne na základe písomného vyjadrenia poradenského zariadenia, vyplývajúceho z odbornej špeciálnopedagogickej a psychologickej diagnostiky žiaka.
  2. Ak sa v priebehu vzdelávania žiaka na základe odborných intervencií zmení stav postihnutia alebo intelektového nadania žiaka tak, že ďalej nie je dôvod považovať ho za integrovaného žiaka, základná škola alebo stredná škola takéhoto žiaka po rediagnostickom vyšetrení a na základe písomného vyjadrenia príslušného poradenského zariadenia prestane vykazovať a evidovať ako integrovaného.

Vzdelávanie žiakov podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu a maturitná skúška

  1. Individuálne integrovaný žiak sa vzdeláva podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu. Žiakovi vzdelávanému v špeciálnej triede sa individuálny výchovno-vzdelávací program nevypracúva.
  2. Individuálny výchovno-vzdelávací program sa vypracúva aj individuálne integrovanému žiakovi, ktorému nie je potrebné upraviť obsah vzdelávania podľa pedagogických dokumentov pre školu, ktorú tento žiak navštevuje. Ak sa obsah vzdelávania žiaka neupravuje, v individuálnom výchovno-vzdelávacom programe žiaka sa uvedú príslušné pedagogické dokumenty, podľa ktorých je takýto žiak vzdelávaný.
  3. Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami koná maturitnú skúšku podľa upravených podmienok maturitnej skúšky. Podľa týchto podmienok môže maturovať aj žiak, ktorého na príslušnej strednej škole evidujú a vykazujú ako individuálne integrovaného žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
     

Všeobecné zásady hodnotenia a klasifikácie žiaka s vývinovými poruchami učenia

  1. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka s vývinovými poruchami učenia (ďalej len VPU) učiteľ rešpektuje jeho psychický a fyzický zdravotný stav, druh a stupeň poruchy, ktorá má vplyv na úroveň a výsledky práce žiaka v príslušnom predmete.
  2. Učiteľ posudzuje učebné výsledky žiaka objektívne a primerane náročne, pričom prihliada aj na jeho vynaložené úsilie, svedomitosť, individuálne schopnosti, záujmy a na predpoklady jeho ďalšieho vzdelávania po ukončení povinnej školskej dochádzky. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka kladie dôraz na jeho individuálne schopnosti, ktoré sú základom jeho pracovnej a sociálnej integrácie.
  3. Pri hodnotení a klasifikácii žiaka je nevyhnutné postupovať podľa odporúčaní špeciálneho pedagóga.
  4. O spôsobe a možnostiach hodnotenia a klasifikácie triedny alebo vyučujúci učiteľ informuje zákonného zástupcu  žiaka s VPU po konzultácii so špeciálnym pedagógom.
  5. Pri hodnotení žiaka s VPU učiteľ  taktne posudzuje úroveň jeho vedomostí  nielen v porovnaní s rovesníkmi, ale najmä v porovnaní s uplynulým obdobím vzhľadom na predchádzajúce výkony samotného žiaka.

                                                             

Čl. 2
Zásady a postup pri overovaní vedomostí žiaka, ich hodnotení a klasifikácii

  1. Učiteľ umožňuje žiakovi s dysgrafiou a dysortografiou prejavovať svoje vedomosti najmä ústnou formou. Pri prípadnom písomnom prejave sa zameria na hodnotenie obsahovej stránky.
  2. Žiakovi s dyslexiou sprístupní učiteľ zadanie úlohy v zvukovej podobe v tých predmetoch a úlohách, kde sa od žiaka vyžaduje presné porozumenie písanému zadaniu (napr. slovné úlohy z matematiky, fyziky a pod.).
  3. Žiak s dyslexiou, dysgrafiou, dysortografiou môže písať diktát, alebo byť skúšaný písomnou formou z rôznych gramatických javov len za podmienky, že bol vopred pripravený špeciálnymi metodickými postupmi. Diktát hodnotí učiteľ slovne, spravidla vyčíslením počtu chýb a pri hodnotení spolupracuje so žiakom.
  4. Pri súhrnnom vyjadrení hodnotenia žiaka s dyslexiou, dysgrafiou a dysortografiou známkou v predmete slovenský jazyk a cudzí jazyk sa berú do úvahy výsledky, ktoré žiak dosahuje s pomocou kompenzačných pomôcok rovnocenne s výsledkami ostatných žiakov.
  5. Žiakovi s dyskalkúliou učiteľ umožní používanie kompenzačných pomôcok podľa odporúčaní špeciálneho pedagóga. Výsledky, ktoré žiak dosahuje týmto spôsobom, sa posudzujú rovnocenne s výsledkami ostatných žiakov.
  6. Žiakovi s VPU sa pri overovaní vedomostí formou samostatnej práce s textom, vypracovávaní testov, a pod. vo všetkých vyučovacích predmetoch poskytuje dlhší čas ako ostatným žiakom.
  7. Ak druh a stupeň VPU nedovoľuje žiakovi zvládnuť cudzí jazyk, môže riaditeľ školy rozhodnúť o oslobodení žiaka od štúdia cudzieho jazyka. K rozhodnutiu pristúpi na základe odporúčania špeciálneho pedagóga a vyjadrenia zákonného zástupcu žiaka. (1)
  8. V základnej škole sa odporúča žiakov s VPU v predmetoch, v ktorých je preukazovanie dosahovaných výsledkov výrazne ovplyvňované VPU, hodnotiť slovne a to na základe odporúčania špeciálneho pedagóga a prerokovania so zákonným zástupcom.
  9. Pri hodnotení a klasifikácii sa u žiaka s VPU hodnotia jeho čiastkové výsledky podľa individuálneho vzdelávacieho plánu. Pri súhrnnom hodnotení sa o. i. zohľadní i jeho prístup k školskej práci v príslušnom predmete ako aj domáca príprava na vyučovanie.



 Charakteristika žiaka s narušenou komunikačnou schopnosťou

       Komunikačná schopnosť dieťaťa je narušená vtedy, ak je narušená verbálna alebo neverbálna, hovorená alebo grafická forma interindividuálnej komunikácie v rovine foneticko-fonologickej, syntaktickej, morfologickej alebo lexikálnej. Z uvedenej definície vyplýva, že ide o široký okruh ťažkostí v komunikačnom procese. Našťastie väčšinu spomínaných ťažkostí je možné odstrániť. Preto hovoríme o narušení, nie o postihnutí. Narušenie komunikačnej schopnosti sa prejavuje ako vrodená chyba reči alebo získaná porucha reči.
      Vývinová bezrečnosť sa môže vyskytovať ako vedľajší príznak pri poruchách sluchu, detskej mozgovej obrne, nedostatočnej psychickej stimulácii v rodine alebo pri mentálnej retardácii.
Ak je vývinová bezrečnosť hlavným príznakom, ide o dysfáziu. Vývinová dysfázia vzniká na základe organického po.kodenia mozgu. S vekom sa obraz narušenia mení. Dysfatické dieťa je typické tým, že úroveň jeho jazykových schopností je výrazne horšia než úroveň neverbálnych intelektových schopností. Reč dysfatického dieťaťa sa nevyvíja jednoducho oneskorene, ale úplne špecificky. Je narušený rečový vzorec. Pri artikulácii vynakladá nadmerné úsilie, tempo reči je pomalšie. Melódia a rytmus prehovoru sú tiež zmenené. V oblasti fonematickej diferenciácie robia deti najviac chýb pri rozlišovaní krátkych a dlhých hlások, tvrdých a mäkkých, znelých a neznelých spoluhlások, sykaviek medzi sebou. Dysfatické dieťa nedokáže vyčleniť podstatné prvky, vynecháva slová, nesprávne ohýba slová. má chudobnú slovnú zásobu, vyjadruje sa agramaticky, bez vnútornej súvislosti rozprávania.Spontánneho komentovania činnosti alebo rozprávania na danú tému nie je schopné. Na otázky odpovedá zväčša jednoslovne. Číta mechanicky, monotónne, významové celky neoddeľuje pauzou ani zmenami melódie. Obsahovo chudobný a formálne narušený rečový prejav je znakom narušenia vnútornej reči. Príčinou je porucha akustickej verbálnej pamäti.
Získaná orgánová bezrečnosť - afázia je porucha produkcie a porozumenia reči vzniknutá na základe lokálnych poškodení mozgu pri náhlych cievnych mozgových príhodách, nádoroch alebo úrazoch. Ide o poruchu u. vyvinutej reči. Ak sledujeme tieto zložky reči: spontánna reč,  orozumenie, opakovanie a pomenovanie, existuje množstvo typov afázie a ich variácií. Senzomotorická afázia sa prejavuje stratou porozumenia reči, v dôsledku čoho nie je možná ani rečová produkcia. Motorická afázia sa prejavuje neschopnosťou rečovej produkcie pri plnom alebo čiastočnom porozumení reči.
Afatické dieťa vyžaduje odbornú a systematickú starostlivosť neurológa a logopéda - afaziológa.
Získaná neurotická bezrečnosť
Mutizmus - bezrečnosť. Nastáva náhle v stavoch vzru.enia alebo postupne v stavoch vyčerpanosti. Pri neurotickom mutizme sa postihnutý snaží rozprávať alebo využíva náhradné formy komunikácie.
Diagnostika a terapia patrí do rúk pedopsychiatra.
Elektívny mutizmus - výberová bezrečnosť. Dieťa odmieta komunikovať výlučne v určitom prrostredí alebo s určitými osobami. Naru.enie vzniká zvyčajne ako následok obáv zo zlyhania v určitej situácii.
Surdomutizmus - bezrečnosť sprevádzaná aj stratou sluchu na neurotickom podklade.
Narušenie zvuku reči
Fufnavosť - sa prejavuje zmenou rezonancie zvuku hlások pri artikulácii.
Zatvorená fufnavosť je patologicky zní.ená rezonancia dutiny ústnej, nosovej a
nosohltanovej ako následok orgánových zmien alebo prekážok (trvalých alebo prechodných). Zvuk hlások pripomína reč pri nádche. Narušená je výslovnosť hlások: m znie ako b, n ako d, ň ako ď. Samohlásky znejú nezvučne a tlmene.
Otvorená fufnavosť je patologicky zvýšená rezonancia dutiny ústnej, nosovej a
nosohltanovej. Príčiny môžu byť rázštepy podnebia, vrodené skrátené mäkké podnebie, stavy po úrazoch, operáciách, obrnách mäkkého podnebia.
Funkčná otvorená fufnavosť (teda bez organického po.kodenia) môže byť výsledkom nedbanlivej reči alebo súvisí s du.evnými vývinovými poruchami. Narušená je výslovnosť samohlások i a u, zo spoluhlások explozívy (p, b, k atď.) a sykavky, lebo nie je dostatočný nosohltanový uzáver.
Zmiešaná fufnavosť je kombináciou zatvorenej a otvorenej fufnavosti pričom je orgánová prekážka v nose alebo nosohltane a súčasne je nedostatočný nosohltanový uzáver.
Palatolália je porucha reči pri rázštepe podnebia. Rázštepy rôzneho stupňa sú príčinou
nedostatočného podnebno-hltanového uzáveru. Dôsledky palatolálie sú ťažkosti pri hltaní, jedení a pití. Časté sú zápaly dýchacích ciest a stredoušia. Hlas sa tvorí nesprávnym spôsobom. Vývin reči býva oneskorený. Nakoľko ráz.tep je viditeľný defekt a reč je nápadne zmenená, je dôležitý správny postoj rodiny a blízkeho okolia ako prevencia psychosociálnych problémov. Komplikáciou môže byť trvalá alebo prechodná nedoslýchavosť.
Narušenie plynulosti reči
Zajakavosť je syndróm komplexného narušenia koordinácie rečových orgánov prejavujúci sa
prerušovaním plynulosti reči. Na vzniku zajakavosti sa podieľa dedičnosť, prostredie, organické poškodenie mozgu, náhle zmeny - šok, zľaknutie. Zajakavé dieťa sa často vyhýba verbálnej komunikácii, lebo má z nej strach. Okrem toho pri hľadaní polohy uľahčujúcej prehovor alebo uvoľňujúcej kŕč, vykonáva vedľajšie pohyby (úškľabky, kývanie sa, mykanie plecami, žmurkanie, manipulácia s prstami a pod.) Všeobecne je dôsledkom zajakavosti pokles sebavedomia. Zvýšené svalové i psychické napätie sa premieta niekedy do písania, čítania a kresby.
Brblavosť je narušenie plynulosti hovorenia, prejavujúce sa zrýchleným tempom rečovej
produkcie. Vyplýva z nerovnováhy medzi vnútornou rečou a vonkajším prejavom. Rýchle
tempo hovorenia nedovoľuje dieťaťu precízne artikulovať jednotlivé hlásky v slovách, narúša rytmus dýchania a celkový rytmus reči je kolísavý. Sprievodným prejavom brblavosti je motorická instabilita, poruchy koncentrácie pozornosti, nedostatky koordinácie jemnej motoriky, prekrížená lateralita a ťa.kosti v pravoľavej orientácii.
Narušenie článkovania reči
Dyslália je chybné alebo nesprávne tvorenie hlások. Rozlišujeme nesprávnu výslovnosť, ktorá je prechodným, vývinovým javom a chybnú výslovnosť, teda chybné tvorenie hlásky od samého začiatku. Chybnou sa stáva výslovnosť tiež vtedy, keď pretrváva nesprávna výslovnosť po siedmom roku života dieťaťa.
Podľa toho, či je chybná výslovnosť jednej hlásky alebo skupiny hlások rozlišujeme hláskovú, slabikovú alebo slovnú dysláliu. Chybná výslovnosť samohlások a dvojhlások sa vyskytuje zriedka. Najčastejšie sa vyskytuje chybná výslovnosť spoluhlások a to sykaviek - sigmatizmus a spoluhlásky r - rotacizmus. Ak je príčinou dyslálie porucha fonematického sluchu ( schopnosti rozlišovania zvukovo podobných hlások), môže sa to premietnuť aj do písaného prejavu, najmä do diktátov.
Dyzartria je narušenie artikulácie ako celku vyplývajúce z organického poškodenia nervového systému. Sprievodným javom býva narušenie dýchania, fonácie a dysprozódia. Poškodenie nervového systému môže byť vývinové ( detská mozgová obrna) alebo získané(degeneratívne ochorenia CNS, úrazy, nádory a pod.). Príznaky závisia od miesta poškodenia CNS. Ide o chaotickú artikuláciu, strnulé a. ťažkopádne pohyby hovoridiel, kŕčovité tvorenie hlasu, mimovoľné pohyby, explozívny až skandovaný spôsob hovorenia sprevádzaný sťaženým, niekedy chrčivým dýchaním, či slinotokom.
 
Narušenie grafickej podoby reči
Dysgrafia je špecifická porucha učenia postihujúca písomný prejav, ktorý býva nečitateľný, dieťa si ťažko pamätá tvary písmen a ťažko ich napodobňuje. Ceruzku drží kŕčovite, nie je schopné vykonávať plynulé ťahy, písmená v texte sú kostrbaté, v diktovaných slabikách a slovách vynecháva a prehadzuje písmená.
Dysortografia je porucha postihujúca pravopis v tzv. dysortografických javoch, t. j.rozlišovanie tvrdých a mäkkých slabík, sykaviek a dĺžky samohlások. Ak dieťa v druhom ročníku, kedy sú už v náplni učiva dysortografické javy, nepíše správne (dĺžne, mäkčene) ide o dysortografiu.
Dyslexia je špecifická porucha učenia prejavujúca sa tým, že schopnosť naučiť sa čítať je výrazne znížená, pričom inteligencia i sociálne prostredie sú v norme. Výkony žiaka v čítaní sú horšie ako v iných činnostiach. Spojenie hláska - písmeno sa buduje veľmi ťažko a zamieňa sa. Žiak ťažko spája písmená do slabík a slov, nie je schopný sledovať čítanie spolužiakov očnými pohybmi, má sklon k dvojitému čítaniu a v dôsledku spomínaných ťažkostí mu uniká obsah textu. Nechápe písomne zadané pokyny a úlohy.
Dyskalkúlia je porucha matematických schopností v dôsledku narušenia mozgových centier pri inteligencii v norme a dobrom sociálno-kultúrnom zázemí. Prejavuje sa ťažkosťami pri matematickej manipulácii s predmetmi (odhad počtu, porovnávanie a triedenie podľa počtu),pri slovnom označovaní počtu alebo poradia, pri chápaní matematických pojmov a vzťahov,pri vykonávaní matematických operácií.
Pre poruchy písania, pravopisu, čítania a matematických schopností sa používa súhrnný názov vývinové poruchy učenia.
Symptomatické poruchy reči sú takým narušením komunikačnej schopnosti, ktoré je sprievodným príznakom iného, dominujúceho (senzorického, motorického, mentálneho) postihnutia, narušenia alebo ochorenia. Vzťahy medzi dominantným poškodením a poruchou reči môžu byť rôzne. Buď porucha reči vznikla sekundárne ako následok primárneho, dominantného postihnutia, alebo má porucha reči s dominantným poškodením spoločnú príčinu, alebo má porucha reči svoju príčinu idominantné poškodenie svoju vlastnú príčinu. Ide napríklad o dysprozódiu a dysfóniu u sluchovo postihnutých, špecifické poruchy učenia u detí s ľahkou mozgovou dysfunkciou, poruchy artikulácie, fonácie a dýchania u detí s detskou mozgovou obrnou, verbalizmus u nevidiacich detí, fufnavosť, dysgramatizmus a chrapľavosť u mentálne retardovaných a pod.