Medzinárodná geografická olympiáda(foto)
Strieborná medaila z Medzinárodnej geografickej olympiády v Japonsku pre Michaelu Kolcunovú IV.C. Srdečne blahoželáme.
Po celoštátnom kole a nasledujúcich dvoch výberových sústredeniach geografickej olympiády som sacez tieto letné prázdniny zúčastnila medzinárodného kola, ktoré sa konalo v krajine vychádzajúceho
Slnka – v Japonsku.
Olympiáda IGEO prebiehala v meste Kjóto od 30. júla do 5. augusta a Slovensko som reprezentovala
spolu s ďalšími 3 študentmi.
Samotná súťaž trvala štyri dni a pozostávala z písomného testu (tvoreného zo 6 okruhov otázok
zahrňujúcich fyzickú, humánnu geografiu, ako aj všeobecný prehľad a aktuálne dianie vo svete),
z fieldworku (práca v teréne, kde sme vytvárali priečny profil územia a mapu využitia Zeme vo štvrti
Fušimi a následne riešili otázky budúceho rozvoja danej oblasti, navrhovali stratégie na zníženie
povodňových rizík a plánovali čo najlepšie možnosti využitia územia v ďalších rokoch) a poslednou
časťou bol multimediálny test pozostávajúci zo 40 úloh s možnosťou výberu správnej odpovede
doplnených fotografiami, videami, mapkami a grafmi.
Spolu súťažilo 32 krajín a 126 študentov. Rozdalo sa 11 zlatých, 21 strieborných a 31 bronzových
medailí. Jakubovi Konečnému z Piešťaň sa podarilo vybojovať pre Slovensko zlato, mne striebro
a Peter Kicko zo Žarnovice doniesol bronz. Ľubomír Tekeli zo Spišskej Novej Vsi skončil len pár bodov
za medailovým umiestnením. Celkovo sme v rebríčku krajín obsadili 6.miesto, čo je pre Slovensko
doposiaľ najlepší výsledok na súťaži IGEO. Víťazným štátom sa stalo Rumunsko.
Ešte počas súťažných dní bol jeden večer venovaný spoznávaniu a predstavovaniu všetkých zúčastnených krajín spojenému aj s prehliadkou národných krojov .
Po naplnení „pracovnej misie“ sa našiel čas na spoznávanie mesta a návštevu kultúrnych pamiatok
v Kjóte (chrámové komplexy Kiomizu-Dera, Enryakuji), organizovanú exkurziu k jazeru Biwa, výlet na
horu Fudži a do Tokia. V hlavnom meste sme si vychutnali výhľad z veže Tokyo Sky Tree a večernú
plavbu. To si človek uvedomí, že nie je nič krajšie ako v krajine vychádzajúceho Slnka pozorovať jeho
nádherný západ.
Počas 11 dní tu strávených sme mali možnosť priamo okúsiť japonskú národnú kultúru, zviesť sa
Shinkansenom, spať na tatami, nosiť kimoná, vyrábať origami, spievať karaoke, jesť suši, noodle,
krevety, lupene či fazuľovú zmrzlinu, a to všetko samozrejme paličkami.
Japonské ulice sa vyznačujú čistotou, japonské vlaky presnosťou, japonské počasie vlhkosťou,
obchody vysokými cenami, chrámy arómou vonných tyčiniek, obsluha toaliet vysokými zručnosťami
a japonskí ľudia okrem vejára v ruke aj obetavosťou, láskavosťou a najmä vďačnosťou. Tešiť sa
z maličkostí, pokloniť sa najviac ako sa dá, poďakovať najhlasnejšie ako sa dá a pomôcť v čom sa len
dá je samozrejmosťou.
Boeing smerujúci z Tokia do Viedne vzlietol a mne sa postupne Japonsko a spolu s ním aj všetky
zážitky a jedna z najkrajších ciest v mojom živote pomaly strácali pod nohami, no v mojom srdci to
všetko ostane navždy. :)
Michaela Kolcunová, IV.C